Mnohí ho považujú za pesimistického prognostika. On však tvrdí, že je len informovaný optimista. Už dávnejšie ním vyslovená obava, že celosvetová hospodárska kríza môže vyústiť do vojenského konfliktu - čo je, žiaľ, jedným z reálnych riešení ako krízu potlačiť - vyplýva z historického poznania takýchto katastrofických scenárov. Zdá sa, že ľudstvo je nepoučiteľné, že technologický vývoj civilizácie vysoko predbehol mravný vývoj ľudstva, že kríza, ktorú zažívame, je dôsledkom nielen zlých ekonomických rozhodnutí, ale aj krízy hodnôt. Jeho znepokojivé slová, reflektujúce holú realitu bez falošných ilúzií, to len potvrdzujú. Je originálne mysliacim vedcom, ktorého názory niektorých politikov i novinárov iritujú, iní im však aplaudujú, lebo výstižne pomenúvajú to, čo ostatní iba tušia. Predseda vedeckej rady Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied, profesor Peter Staněk.

Pred piatimi rokmi ste v profilovom rozhovore pre náš časopis povedali, že Západ o pár rokov čaká ekonomický kolaps. Vtedy sa touto možnosťou nikto nezaoberal, ale o tri roky svet zachvátila kríza, o akej sa mnohým nositeľom Nobelových cien za ekonomiku ani nesnívalo. Ako hodnotíte situáciu dnes?
Bohužiaľ, musím povedať na rovinu, že sme nevyriešili nijakú zo skutočných príčin krízy. Jej základnou príčinou je virtualizácia finančného sektora, ktorý sa odtrhol od reálnej ekonomiky. Nič sa s tým nerobí, napriek regulácii hedgeových fondov, napriek snahám o reguláciu bankového sektora a podobným opatreniam. Neriešime zásadný problém, ktorý môžeme nazvať príjmovou polarizáciou bohatstva vo svete. Uvediem to na príklade: Za posledných 30 rokov saobjem bohatstva Spojených štátov amerických zväčšil o jeden trilión dolárov. Ale 95 percent z toho bohatstva získalo 5 percent domácností a 5 percent bohatstva získalo 95 percent domácností.

Veľká polarizácia bohatstva znamená, že na jednej strane si hŕstka superboháčov žije ako v rozprávke a na druhej strane 95 percent domácností žije na dlh. Čo z toho vyplýva?
Táto spoločnosť, keďže je založená na spotrebe, aby mohla spotrebúvať, musí brať úvery na všetko možné - úvery spotrebné, hypotekárne, úvery na dovolenky, na štúdium detí atď. atď. Až sa jedného dňa ľudia dostanú do stavu, že už nedokážu splácať úvery. Keď sa to prejaví plošne, teda keď ľudia žijú nad pomery, štát žije nad pomery, aj firmy, ktoré financovali svoju expanziu emitovaním podnikových dlhopisov a nesplácajú ich - je jasné, že musí nasledovať kríza.